Život Prešova
online
online
KÚŽP v Prešove eviduje 15 rozsudkov vo veci ekologickej ujmy
13.12.2011 Prešov
Prešov 13. decembra (TASR) - Krajský úrad životného prostredia v Prešove (KÚŽP) aj v tomto roku rieši niekoľko prípadov nelegálneho výrubu stromov. Vydávanie povolení na výrub je vo väčšine prípadov kompetenciou obcí a miest. Kontrolu a ďalšiu agendu v rámci činností v oblasti ochrany prírody a krajiny zabezpečuje ÚŽP.
Podľa prednostu KÚŽP v Prešove Juraja Hurného na jednej strane ide o problém, ktorý súvisí s vedomou trestnou činnosťou, ale je aj mnoho ľudí, ktorí nevedia, že na výrub potrebujú súhlas aj vtedy, ak strom rastie v ich vlastnej záhrade. Hurný uviedol, že v kompetencii úradu sú všetky priestranstvá okrem lesov, v ktorých sa výrub riadi hospodárskym plánom a to kontrolujú iné rezorty.
Vysvetlil, že ak dôjde k nelegálnemu výrubu stromov na cudzom pozemku, ten kto porušil legislatívu musí uhradiť majetkovú, ale i spoločenskú škodu. Práve tú vymáhajú úrady životného prostredia v občianskoprávnom konaní a je niekoľkonásobne vyššia ako hospodárska škoda.
\"KÚŽP dnes eviduje 15 právoplatných rozsudkov a trestných rozkazov vydaných okresnými súdmi vo veci ekologickej ujmy. V tých prípadoch bola vyčíslená spoločenská hodnota drevín okolo 180.000 eur,\" uviedol prednosta. Zdôraznil, že občan je povinný požiadať o povolenie na výrub aj na vlastnom pozemku, ak má strom obvod kmeňa viac ako 80 centimetrov.
Prednosta uviedol, že v súčasnosti napríklad riešia prípad, keď starší muž na cudzom pozemku vyrúbal 12 smrekov a bol podmienečne odsúdený na päť mesiacov.
\"Druhá rovina je, že náš úrad má vymáhať spoločenskú hodnotu tých drevín. Tá výška v tomto prípade bola až 13.145 eur,\" spresnil Hurný. Osoba, ktorá spôsobila takúto škodu, je povinná obnoviť prirodzenú funkciu ekosystému, čo sa často nedá. Môže to urobiť zaplatením škody alebo iným spôsobom.
Podľa prednostu porušovateľmi tejto legislatívy sú často napríklad dôchodcovia, prípadne ľudia, ktorí žijú na sociálnych dávkach a jednoucho nemajú peniaze na uhradenie sankcie.
\"V spomínanom prípade sme v spolupráci s obcou dohodli, že dotyčný občan vysadí 24 stromov na vlastné náklady a odpracuje 200 hodín pre životné prostredie,\" povedal Hurný.
Pre ilustráciu uviedol, že pri ďalšom konkrétnom prípade bola ekonomická škoda vyčíslená na 3,24 eura, ale spoločenská 2847 eur. Vinník dostal od súdu trest povinne odpracovať 150 hodín. Muž, ktorý napríklad vyrúbal 29 bukov, spôsobil ekonomickú škodu za 132 eur, ale spoločenskú vyčíslili na 65.300 eur.
Podľa prednostu KÚŽP v Prešove Juraja Hurného na jednej strane ide o problém, ktorý súvisí s vedomou trestnou činnosťou, ale je aj mnoho ľudí, ktorí nevedia, že na výrub potrebujú súhlas aj vtedy, ak strom rastie v ich vlastnej záhrade. Hurný uviedol, že v kompetencii úradu sú všetky priestranstvá okrem lesov, v ktorých sa výrub riadi hospodárskym plánom a to kontrolujú iné rezorty.
Vysvetlil, že ak dôjde k nelegálnemu výrubu stromov na cudzom pozemku, ten kto porušil legislatívu musí uhradiť majetkovú, ale i spoločenskú škodu. Práve tú vymáhajú úrady životného prostredia v občianskoprávnom konaní a je niekoľkonásobne vyššia ako hospodárska škoda.
\"KÚŽP dnes eviduje 15 právoplatných rozsudkov a trestných rozkazov vydaných okresnými súdmi vo veci ekologickej ujmy. V tých prípadoch bola vyčíslená spoločenská hodnota drevín okolo 180.000 eur,\" uviedol prednosta. Zdôraznil, že občan je povinný požiadať o povolenie na výrub aj na vlastnom pozemku, ak má strom obvod kmeňa viac ako 80 centimetrov.
Prednosta uviedol, že v súčasnosti napríklad riešia prípad, keď starší muž na cudzom pozemku vyrúbal 12 smrekov a bol podmienečne odsúdený na päť mesiacov.
\"Druhá rovina je, že náš úrad má vymáhať spoločenskú hodnotu tých drevín. Tá výška v tomto prípade bola až 13.145 eur,\" spresnil Hurný. Osoba, ktorá spôsobila takúto škodu, je povinná obnoviť prirodzenú funkciu ekosystému, čo sa často nedá. Môže to urobiť zaplatením škody alebo iným spôsobom.
Podľa prednostu porušovateľmi tejto legislatívy sú často napríklad dôchodcovia, prípadne ľudia, ktorí žijú na sociálnych dávkach a jednoucho nemajú peniaze na uhradenie sankcie.
\"V spomínanom prípade sme v spolupráci s obcou dohodli, že dotyčný občan vysadí 24 stromov na vlastné náklady a odpracuje 200 hodín pre životné prostredie,\" povedal Hurný.
Pre ilustráciu uviedol, že pri ďalšom konkrétnom prípade bola ekonomická škoda vyčíslená na 3,24 eura, ale spoločenská 2847 eur. Vinník dostal od súdu trest povinne odpracovať 150 hodín. Muž, ktorý napríklad vyrúbal 29 bukov, spôsobil ekonomickú škodu za 132 eur, ale spoločenskú vyčíslili na 65.300 eur.
0
www.ZIVOTPO.sk
